close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

1.časť Ži svoj život

16. března 2009 v 22:30 | Ruchii-ルチイ |  Stories

UPOZORNENIE:Tento príbeh bol napísaný z čistej nudy.Všetko je tu vymyslené.Uvítam komenty a pomoc pri vymýšlaní názvu




Horúce slzy my stekajú po tvári pri spomienkach na jej smiech, hlas plný obáv keď sa mi niečo stalo, jej reči o chlapoch...Nemohla som sa s tou stratou vyrovnať.Spomínala som keď som bola malá rozbila som tanier a porezala som sa.Hneď ku mne pribehla a takmer ma odviezla na pohotovosť, aby som náhodov nevykrvácala.Jej prehnaná starostlivosť bola občas vtipná ale väčšinou mi liezla na nervy."Prosíme všetkých pasažierov lietadla, aby sa pripútali.O chvíľu pristávame."Zo zamyslenia ma vytrhol hlas pilota.Mám 17 rokov a volám sa Lucia, ale otec je japonec a keď ešte býval s nami ma volal Rino.To mi prischlo až dodnes.Letela som za ním do Tokya.Vrátil sa tam keď sa rozišiel s mamou.Vtedy som mala asi 8 rokov.Odvtedy som ho videla iba pár krát.A prečo idem za ním?Pred pár dňami mi zomrela mama.Autonehoda.Nevedela som pochopiť prečo práve ona.


Blúdila som po letiskua snažila sa nájsť otca.Do niekoho som vrazila, no veľmi som mu nevenovala pozornosť, len som naňho letmo pozrela a povedala "Gomen".Pripadal mi akýsi známy no z rozmýšľania o tom kto by to mohol byť ma vyrušilo volanie môjho mena: "Rino!" obzrela som sa.Bol to môj otec.Zaujímavé že sa takmer vôbec nezmenil: rovnaké čierne vlasy, tmavé oči, úzka tvár a špicatá brada. Po ňom som zdedila asi iba vlasy.Inak som po mame: zeleno-sivo-hnedé oči,okrúhla tvár, tvar nosa a pier...


"Tak ako je na Slovensku?"spýtal sa ma už v aute.


"Hmm.Celkom fajn."


"Dosť si sa zmenila za tých 5 rokov , čo som ťa nevidel.Ako sa máš?"spýtal sa súcitne a ja som vedela čo tým myslel.


"Dá sa."odpovedala som mu vyhýbavo, a aby som sa vyhla ďalšej konverzácií, vytiahla som si mp4.Keď sme vystúpili z auta, poobzerala som sa.Bola jar a tu bolo naozaj nádherne.Všade rozkvitnuté sakury a ľahký vánok.Pomyslela som si že vždy som túžila ísť do Japonska, no nie za takýchto podmienok.Vzdychla som si a išla za otcom do jeho bytu.Ukázal mi moju izbu a nechal ma nech sa vybalím.Sadla som si na posteľ a snažila sa nerozplakať.Radšej som sa začala vybaľovať.Potom som si od otca popýtala noviny a hľadala nejakú prácu.Bolo tam volné miesto v akomsi nočnom klube.Už doma na Slovensku som robila v akomsi bare tak som si povedala že prečo nie.Spýtala som sa ako sa tam dostanem a vybrala sa tam.


Velmi som sa čudovala keď som to našla keďže môj orientačný zmysel je asi taký dokonalý ako kopa chrústov.Vošla som dovnútra.Nebol tam nikto len pri bare sa nejaká žena prehrabávala v kope papierov.


"Konnichiwa.Prišla som sa spýtať na to volné miesto.Vy ste majiteľka?"


"Hai,hai.Vďakabohu.V poslednej dobe tu býva dosť plno,jedno dievča som musela prepustiť a ďalšia je trochu nemotorná."ako to hovorila zozadu bolo počuť že niečo spadlo a rozbilo sa. "Gomen!" zakričalo nejaké dievča.


"Mohla by si prísť zajtra večer?"


"Samozrejme.Arigatou gozaimasu.A o ktorej mám prísť?"


"Okolo siedmej.Otvárame až o pol deviatej ale najskôr ťa trochu zaučím."


"Yoroshii.Sayoonara."


"Mata ashita"zakývala mi od pultu a ja som sa pobrala naspäť.Keď som dorazila domov bol už večer.Prišla som do izby a zapla notebook.Mala som tam niekolko správ od kamošiek, tak som na ne odpisovala a pri tom rozmýšlala čo asi robia.Keď som doodpisovala, vypla som to sadla som si na posteľ a do rúk zobrala gitaru.Hrala som už úplne automaticky melódie hlavne od GazettE.Pomaly na mňa začala padať únava,tak som ju odložila a ľahla si spať.





"Rino!"volala na mňa mama.Nevidela som ju no aspoň znovu počuť jej hlas bolo ako utiecť z prítomnosti do minulosti...keď ešte bola pri mne.Bežala som a volala na ňu snažiac sa ju nájsť.No stále som ju nikde nevidela.Zrazu stála pri mne,hladila ma po vlasoch a hovorila mi:"Nebuď smutná.Ži ďalej svoj život." Na to som sa zobudila.Celá som sa triasla a v očiach som pocítila slzy.Potláčala som ich.Rozhodla som sa žiť ďalej svoj život.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama