Ráno som sa zobudila na hlasné trúbenie auta pred domom.To sa tu nemôžem raz zobudiť normálne?!pomyslela som si pričom som sa zúrivo vyhrabávala spod periny.Otvorila som okno a zakričala:
"Héééj!Niektorý ludia ešte spia!"Bola síce jedna hodina po obede no pre mňa to bola doba hlbokého spánku.Zavrela som okno a hodila sa naspäť do postele,no po dvoch minútach som sa vzdala pokusu znova zaspať, tak som zase vyliezla.Zapla som hudbu ,samozrejme naplno, a šla si spraviť moje oblúbené raňajky- čokoládový puding, kakavkó, a uchmatla som si aj zopár jahodových pockov.
-Aoi-
"Neprehnal si to včera trochu?"
"Podla čoho usudzuješ?"sarkasticky sa ozval Reita s hlavou v záchodovej mise.
"No ja len tak, lebo priemerne sa ožerieš tak dva-tri krát do týždňa, ale nestáva sa často že skončíš u mňas hlavou v hajzli."povedal Aoi potláčajúc smiech a snažiac sa pri tom tváriť vážne.Reita iba nahnevane odfrkol a šiel sa umyť.Aoi ho nechal a šiel si do kuchyne spraviť čaj.So šálkou v ruke šiel ku oknu a zahladel sa do okna oproti do ktorého v posednej dobe hladel často.Dievča v ňom si veselo poskakovalo sem a tam.
-Rino-
"Smile Ichiban Ii Onna"spievala som si nahlas a pritom skákala na gauči ako šibnutá.Človek by si pomyslel že som si do toho ppudingu niečo pridala.Pesnička skončila a ja som padla na gauč a zapla telku.Tak som vydržala asi hodinu no potom som sa rozhodla že pôjdem radšej do sprchy.Nechala som na seba padať kvapky vody a pritom rozmýšlala že aj dnes uvidím Aoia.Potom som si na icq ešte pokecala so Sakamoto keď prišiel otec.Zase som dobehla za ním a z tašky uchmatla čokoládové a jahodové pocky.
"Dnes večer máme firemnú akciu čo znamená že večer tu budeš sama a vrátim sa zajtra poobede.Nebude ti to vadiť?"
"Nie"povedala som šťastná že budem mať večer byt sama pre seba.Už som aj rozmýšlala či by som z práce mohla odísť skôr.
"Môžem ťa odviesť do práce ak chceš"
"Dobre"súhlasila som a pozrela na hodinky.Päť hodín.S piatimi pockmi v puse som si šla ožehliť vlasy.Povedla tváre som dva pramene nakrepovala a popripínala na ne sponky všetkého druhu.Ćierne nohavice,vybíjaný opasok a reťaz - jasná vec a modré tričko na ramienka a 20-dierkové čierne steely k tomu.Ešte som sa namalovala a pohádzala do tašky dáke somariny.Otec už čakal pri dverách.Nastúpili sme do auta a rútili sa preplnenými ulicami Tokya.
"Nezavrieme dnes skôr?"spýtala som sa Haruko okolo desiatej v bare.
"Dobrý nápad.Aj tak tu nie je takmer nikto."súhlasila a obzrela sa po bare.Len sem tam niekto sedel.My sme len sedeli za pultom a rozprávali sa.Otvorili sa dvere a vošli Aoi a Kai.Kai dal ponad pult pusu Haruko a sadol si.
"Ahoj"pozdravil sa mi Aoi a krásne sa usmial.
"Ahoj" povedala som a zase som sa celá rozklepala už len pri pohlade naňho "Čo si dáš?"
"Hmm..Ovocný čaj prosím ťa."usmial sa ešte krajšie.Zhlboka som sa nadýchla a šla mu ho pripraviť.O chvílu som položila pred neho šálku pariaceho sa čaju čo som bola velmi prekvapená že neskončila na zemi poprípade na mne keď sa mi tak triasli ruky.Na upokojenie som si radšej vytiahla jahodové pocky.
O polnoci sme v bare boli už len mi štyria tak sme zatvorili a upratali.
"Nešla by si sa so mnou prejsť na pláž?"spýtal sa ma Aoi nesmelo.
"D-dobre"povedala som prekvapene,zarazene,koktavo a ja neviem ešte ako ale hlavne šťastne.S Haruko sme si šli po veci a v rýchlosti som jej povedala kam ideme s Aoiom.Ona mi ešte celá natešená povedala že Kai má pre ňu akési prekvapenie tak mi o tom zajtra porozpráva a vrátili sme sa za nimi.Tý dvaja nastúpili do auta a ja s Aoiom sme sa vybrali pešo ku pláži.Nebolo to velmi ďaleko- asi 10-15 minút.Po ceste sme ešte kecali,naháňali sa a blbli ako malé deti.Keď sme došli na pláž, začal pofukovaťslabší vietor a mňa striaslo keďže som nemala bundu.Aoi si to všimol tak zastavil, vyzliekol si svoju a prehodil ju cezo mňa.
"Ďakujem povedala som vďačne "A nebude teraz zima tebe?"spýtala som sa pri pohlade na jeho tenké tričko.
"Hmmm..."na chvílu sa zamyslel a potom si obtočil ruku mne okolo pásu a prisunul si ma bližšie k sebe "Ak ti to nebude vadiť" dodal
"Nebude"usmiala som sa a oprela si hlavu o jeho plece.Začalo popŕchať.Zastavil sa a pozrel na oblohu .Prevaľovali sa po nej tmavé mračná a pršalo čoraz silnejšie.Vyzeralo to na búrku.Odvrátil oči od oblohy a zahladel sa do mojich, čo zapríčinilo že som úplne skamenela.Jednou rukou ma stále držal okolo pása a druhou ma hladil po tvári.Pri pocitejeho dotykov som privierala oči.Opatrne sa naklonil bližšie.Odhrnul mi mokré vlasy z tváre a jemne priložil svoje pery na moje a pobozkal ma.
Bolo nemožné opísať ako sa vtedy dievča cítilo.Ten zvláštny pocit pri srdci, taký ľahký že by mohla aj lietať keby to skúsila.Jemne sa od nej odlepil a zahladel sa jej do očí.Ona ich po chvíli zavrela a hlavu mu položila na hruď.Rukami jej zľahka prechádzal po chrbte zatial čo na nich stále padal dážď.
"Nejdeme už?"spýtal sa po asi desiatich minútach.
"Ok poďme."súhlasila a ruka v ruke sa ponáhlali domov.Keď boli pri jej paneláku stiahol ju pod striežku pri vchodových dverách, oprel ju o stenu a znova sa jej jemne prisal na pery.Potom si oprel čelo o jej a s ňou v náručí sa kolísal na mieste.Chvílu tak vydržala no potom jej začala byť zima a napadlo ju že by už aj mohla ísť, tak začala hladať kľúče.Prehrabala celú tašku no kľúče nikde.
"To sa mi asi sníva"povedala napokon "Foter nie je doma a ja nemám kľúče."
